Filozofia 20. storočia – pokr.

Jan Patočka (1907 – 77)
– Študoval u nás iv Nemecku, asistent Husserla spoločne s Heidegerem
– V 70 rokoch nesmel písať ako za vojnyhttp://www.blogger.com/post-edit.g?blogID=4951660477237753752&postID=5898345719651798212
– Stal sa s Havla a Jiřím háje prvom hovorcom Charty 77 (nechcel tam, vedel, že bude represie, odnese to, chcel sa venoval filozofiu, tak váhal, potom ho vypočúvali, ale netroufl si ho zatvoriť, veľká osoba)
– Diela: Prirodzený svet ako filozofický problém
Úvod do fenomenologie
Kacířské eseje o filozofii dejín
Európa a doba poevropská
Negatívny platonismus
Starostlivosť o dušu
– Zjednodušene vyjadrené v dvoch motívy:
1.) motív prirodzeného sveta
– Súvisí s osudom človeka a ľudskou dušou, žijeme v civilizácie, všade je technika, ale napriek tomu potrebujeme niečo bazálního ako vzťahy, láska, domov a teplo .. (Husserl – vychádza z neho)
– Krajina je pokladom všetkého diania (javisko), a obloha je protipólom, mali by sme sa ohlížet po tomto základu, ctiť ho
– Prirodzený svet je prostredím ľudských kontaktov (láska a boj)
– Význam domova: domov je časť sveta, ktorá je nám najbližšie, kde sa cítime bezpečne, orientované centrum nášho života a protikladom je svet (najneskorší horizont, najďalej), do sveta chodíme za obživou, ale vraciame sa z neho, sme tu ako cudzinci
2.) sokratovský motív
– Súvisí s filozofiou dejín – vo fenomen. zahrnutých dejinách nie je žiadne určujúce
zákon alebo konečný zmysel dejín. Dejiny sú problematičnost, a ta zostane vždy problémom. Ide o to: rozvinúť určité otázky, ktoré sa pozerať na svet as nimi žit. Zmysel dejín je preto stále hľadaný, stále problematizovaný, je to cesta. Nevieme kam dejiny pôjdu, ale môžu viesť tou najlepšou cestou. Dôležitá je starostlivosť o dušu. Ľudia by mali byť vychovávané k poctivému myslenia – pôjdeme správne (starostlivosť o duše iu Sokrata a Platon – EPIMELEIA)

Součastné filozofi:
– Erazim Kohák
– Petr Rezek
– Karel kosy
– Pavel Koubas
– Václav Bělohradská (postmoderní, spolužiak Vránka)

Filozofia 20. storočia – pokr

Tomáš Garique Masaryk
– Narodil sa v Hodoníne 1850 a zomrel 1937
– Študoval vo Viedňou sociológii a filozofii, mravný založený človek, zúčastnil sa bojov o rukopisy
– Aféra Hilsneriáda => Hilsner bol Žid, zastal sa ho, podobne Dreifusova Aféra, davové fanatizmus
– Asketicky žíl – chudě, striedmo jedl, nebol požívačný
– Filozoficky eklektik, spíš politík, nemá vlastný filozofický systém, preberal myšlienky, rozumel im
– Nadväzuje na Comtům pozitivizmus a pretvára ho do kritického realizmu
– Filozofia je mu pokus o celkový názor na svet, uznáva objektívne svet
– Odmieta dualismus rozumu a zmyslov, odmieta skepsu, veria v poznanie sveta
– FILOZOFIE DEJINY – je presvedčený o kontinuite v dejinách, vývoj zveruje ku stále hlbšie humanité,
„Ježiš, ne César!“, V českých dejinách uznával ideály reformačné a obrozenecké
– Typická česká filozofia – je politická, uznáva Havlíčka, Palackého a Komenského, malý národ si nemôže dovoliť luxus, filozofia musí slúžiť (myslenia pre myslenia)
– Bol humanista a požadoval súlad rozumu, citu a konania človeka
– Mal rád anglosaský filozofiu, ne nemeckou
– Mal jedného žiaka a nasledovníka => ním bol Emanuel bielizne
– Diela: sebevražda (prvotina, skúmal statistist. Metódami dáta z európskych krajín, kresťania sú ju najďalej)
Slovenská otázka
Ideály humanitné, svetová revolúcia,
s Čapka Hovory s TGM

Filozofia 20. storočia

Ladislav Klíma
– Český najextrémnejší filozof a spisovateľ, písal hlavne po hospodách, veľký kacírov, radikálne, toulal sa po lesoch
– Vyhynutý mu celá rodina – zážitok smrti, urazil cisárskej rodiny – vyhozen zo škôl
– Bol kultivovaný, vzdelaný, nekonvenčné
– Svoje filozofické knižky psal aforisticky => roztrieštenú, po kousíčkách (ako všetci iracionálne filozofové)
– Vychádzal zo Schopenhauera a Nietzscheho
– Za svetovú substanciu považuje vedomie (to má voľný charakter)
– Jediným meradlom je absolútne slobodná vôľa jednotlivca, pravda je to, čo chcem, aby bola pravda
– Morálky a spravodlivosť pre neho nemajú zmysel – miesto týchto pojmov => EGOSOLISMUS a EGODEISMUS
– Jeho filozofia – krajné subjektivismus, blízky existencionalismus
– Klíma je filozoficky ambivalentní – rozporné a dvojznačný => 2 smery sa striedajú v jeho myslení
– Strata autority (boha) vedie k úpadku – líči to v Utrpenie kniežaťa. – Ľudstvo samo seba nevie riadiť, nie je vyspelej
– Chcel varovať pred stratou hodnôt, ktorá vedie k nihilismu
– Diela: Utrpenie kniežaťa Sternenhocha, Slavná Nemesis
filozofia: Svet ako vedomie a nič
Traktaty a diktáty, vteřina a večnosť
divadlo: Matěj podstivo

Emanuel bielizne
– Univerzitný profesor, pôvodne biológ, prednášal metodológiu prírodných vied
– Boethisus – v 5. storočia napísal vo väzení knihu Posledná Rimania, prvý scholastika, Radlje zvolil názov podľa neho, ku koncu bol chorý a pripútaný na lôžko (podobal sa mu)
– Kladie dôraz na absolútnu mravný poriadok nad svetom, ľudia by sa mali riadiť poriadkom
– Dielo: útechu z filozofie

Filozofia 19. storočia

– V čase národného obrození k nám prenikajú osvietenecké a romantické myšlienky
Bernard Bolsano
– Jeho otec bol Talian, vyhozen z univerzity za svoje názory
– Prínos urobil hlavne v oblasti matematiky a logiky – snaží o hľadanie objektívnych pravdepodobnos, nezávisle na čase a priestore, takéto pravdy sú logické vety a výroky, logika je závislá na psychológiu, logické vety sú vety o sebe – nadčasová záležitosť
– Dielo: Vědosloví

Augustin Smetana
– Jeho filozofia je romanticky špekulatívny
– Zameriava sa na filozofiu dejín
– Dejiny sú bojom božského x pozemského (nekonečna x konečné)
– Boj skončí prevedením ľudstva do božskosť, čo uskutoční Slovania (anglickou slobodu a nemeckú vedu nedovŕšia umením a láskou a vnikne vek humanity
– Dielo: Význam súčasného veku?

František Palacký
– Neskôr píše o dejinách slovenského národa v Čechách a na Morave – v týchto dejinách sa odohráva zápas, boj Čechov a Nemcov, Čechům prisudzuje viac demokratický a Nemcom viac feudalizmu
– Cieľom je sloboda a demokracia
– Spis: Krásověda

Jan Evangelista Purkyně
– Snažil sa vysvetliť špecifickosť živej bunky, živé látky
– Navrhuje panteistický systém => príroda je jediným bytím a človek je jej výtvorom
– Určujúce pre svetovú podstatu sú vnútorné tvorivé sily: elektrická, magnetická a životné
– Dielo: Listy zo zošita zosnulého prírodovedca

Česká filozofia – pokr

– Pojem ČLOVEKA – svet dostal intenciách rozvíjať sa sám, človek vylepšuje svet, nie boh, u neho človek stojí na najvyššej pozícii, je mimoriadne významný ( „nedokonalý anjel, anjel s telom“),
má 3 schopnosti, ktorými vyniká:
a) rozumná bytosť
b) má slobodnú vôľu
c) je schopný tvorby – rozvoj je úlohou školy

– Jeho filozofia je univerzalistická a pansofická – hľadá jednotu a harmóniu človeka a sveta
– Uznáva koncept „otvorená duša“ (otázka vyššieho princípu, až boha)
– Komenský bol skromný proti racionalistům, človek je stredom a tak je zodpovedný za prírodu, je správcom, nie dobyvateľov ako u Descarta
– Odmieta Descartovu skepsu k viere – stretli so 1642, ale mali opačné názory

Česká filozofia – pokr

Jan Ámos Komenský
– Náš veľký mysliteľ a pedagóg, hlboko veriaci človek, najvýznamnejšie exulantov
– Vyvíja sa v 3 etapách:
1.) do 1621 – spis: Divadlo všetkých vecí,
– Človek je chápaný ako divák a svet ako divadlo
2.) 1621 – 8 – odišiel z domova a dúfal v návrat,
spis: Labyrint sveta a raj srdca
– Človek je chápaný ako pútnik a svet ako temný nepochopitelný labyrint
3.) po roku 1928 – spis: Všeobecná porada o náprave vecí ľudských (Všenáprava)
– Spis: Clamores Elige (Eliášův křik, jeho denník posl. 5 rokov života
– Človek ako napravitel a svet ako dielo nápravy
– NOETIKA – teória poznania, obsiahnutá v spise: Krátky výklad fyziky, uznáva 3 zdroje poznania => zmysly, rozum a písmo sväté
– Ontológia – uznával archetypické svet, svet sa fyzicky vyvíja, potom nastupuje človek a robí z neho svet duchovný, ale všetko vychádza z Boha a zase sa vracia
– Kreační model – človek tvorí duchovný svet, prostredníctvom Článok sa tvoria ďalšie svety
– Prelomenie novoplatonického koncept – hmota je len zosobnením – výtvorom ducha
– Svety, ktoré tvorí človek sú tri:
a) svet ľudskej tvorby
b) svet ľudských vzťahov
c) svet duchovný

Česká filozofie

– Oproti nemeckej nie špekulatívne
– Nevytvára veľké systémy
– Sa spájajú s inými oblasťami duchovna a smeruje na riešenie praktických úloh (hl. Masaryk)
– V celých dejinách českej fil. dominuje snaha o jednotu života a učenia (život potvrdzoval myšlienky
– Sokratovský pozícia – Klíma, Patočka a Komenský

– Najstaršie filosofové:
Tomáš Štítná
– Prednesy besedna – žiadal zbožný život a vykladal zjevení pravdy v Biblii
– Človek by sa mal snažiť pochopiť rozumom
– Ako prvý začal tvoriť filozofické pojmy, prekladalo ty latinské hlavne

Jan Hus
– Ochotný zomrieť za svoje myšlienky
– Dielo: O cirkvi – kritika svetskej moci, za najvyššiu normu považoval boha

Petr Chelčický
– Zdôrazňuje mravný obrody spoločnosti a návrat k pôvodným hodnotám kresťanstva
– Oproti Husitům dôkladne odmieta násilie a vzbury
– Uznával ho Masaryk i Tolstoj
– Diela: O boji duchovním, Sieť miery