Filozofia 20. storočia

Ladislav Klíma
– Český najextrémnejší filozof a spisovateľ, písal hlavne po hospodách, veľký kacírov, radikálne, toulal sa po lesoch
– Vyhynutý mu celá rodina – zážitok smrti, urazil cisárskej rodiny – vyhozen zo škôl
– Bol kultivovaný, vzdelaný, nekonvenčné
– Svoje filozofické knižky psal aforisticky => roztrieštenú, po kousíčkách (ako všetci iracionálne filozofové)
– Vychádzal zo Schopenhauera a Nietzscheho
– Za svetovú substanciu považuje vedomie (to má voľný charakter)
– Jediným meradlom je absolútne slobodná vôľa jednotlivca, pravda je to, čo chcem, aby bola pravda
– Morálky a spravodlivosť pre neho nemajú zmysel – miesto týchto pojmov => EGOSOLISMUS a EGODEISMUS
– Jeho filozofia – krajné subjektivismus, blízky existencionalismus
– Klíma je filozoficky ambivalentní – rozporné a dvojznačný => 2 smery sa striedajú v jeho myslení
– Strata autority (boha) vedie k úpadku – líči to v Utrpenie kniežaťa. – Ľudstvo samo seba nevie riadiť, nie je vyspelej
– Chcel varovať pred stratou hodnôt, ktorá vedie k nihilismu
– Diela: Utrpenie kniežaťa Sternenhocha, Slavná Nemesis
filozofia: Svet ako vedomie a nič
Traktaty a diktáty, vteřina a večnosť
divadlo: Matěj podstivo

Emanuel bielizne
– Univerzitný profesor, pôvodne biológ, prednášal metodológiu prírodných vied
– Boethisus – v 5. storočia napísal vo väzení knihu Posledná Rimania, prvý scholastika, Radlje zvolil názov podľa neho, ku koncu bol chorý a pripútaný na lôžko (podobal sa mu)
– Kladie dôraz na absolútnu mravný poriadok nad svetom, ľudia by sa mali riadiť poriadkom
– Dielo: útechu z filozofie